श्लोक 21
॥21॥मन्ये वरं हरि-हरादय एव दृष्टा दृष्टेषु येषु हृदयं त्वयि तोषमेति । किं वीक्षितेन भवता भुवि येन नान्यः कश्चिन्मनो हरति नाथ! भवान्तरेऽपि ॥२१॥
मैं मानता हूँ कि हरि-हर आदि का देखा जाना भी अच्छा ही रहा — क्योंकि उन्हें देख लेने पर हृदय आप में ही सन्तोष पाता है। हे नाथ! आपको देख लेने पर पृथ्वी पर अन्य कोई भवान्तर में भी मन को नहीं हर सकता।
ऑडियो नहीं है
manye varaṃ hari-harādaya eva dṛṣṭā dṛṣṭeṣu yeṣu hṛdayaṃ tvayi toṣam eti । kiṃ vīkṣitena bhavatā bhuvi yena nānyaḥ kaścin mano harati nātha! bhavāntare'pi ॥21॥
Other deities may be said good in a way, as soul searches Thee under their sway. To seek contentment and solace eternal, Thou imparts unlike others ephemeral.